Príroda a podnebie
Územie obce patrí do povodia rieky Ipeľ. Ľavostrannými prítokmi Ipľa sú Babský potok, Suchá a Mučínsky potok. Pravostranným prítokom je Čierna voda, ktorá sa do Ipľa vlieva na spoločnom sútoku s Babským potokom. Podnebie je zaradené do teplej klimatickej oblasti so studenou zimou. Priemerná januárová teplota sa dlhodobo pohybuje medzi -3 až -4°C , priemerná júlová teplota dosahuje 18 až 20°C . Značne zalesnený chotár obce sa nachádza na pahorkatine a vrchovine. V juhovýchodnej časti je porastený dubovinami s prí - mesou ceru a agátu. V alúviu rieky Ipeľ sú významné rastlinné spoločenstvá s prechodne i trvale zamokrenými lúkami a brehovými porastami vŕb. V katastri obce sa nachádzajú aj cudzokrajné dreviny introdukované na územie pri zakladaní parkov pri kúrii na Láze a kaštieli v Trebeľovciach. Najcennejšími cudzokrajnými drevinami, ktoré sa zachovali až doteraz sú borovica hladká, borovica Banksova, pagaštan konský, dula podlhovastá, pajazmín vencový a imelovník biely, ktoré rastú v lesnom poraste vedľa kultúrneho domu v Trebeľovciach. Na lúke pod Trebeľovcami sa zachovali dva jedince gledíčií, ľudove nazývané Kristova koruna. Zrejme najstarším stromom na území obce je starý dub v lokalite Čurgov na Dolnej Bábe.
Okrem bežných druhov živočíšstva sa na území obce vyskytuje volavka popolavá, ktorá hniezdi vo volavčej kolónii na západ od Trebeľoviec. Toto sťahovavé vtáctvo prilieta z južných oblastí v apríli a odlieta v septembri a je zákonom chránené. Z ďalších vzácnych druhov vtáctva boli v lokalite Trebeľoviec zaznamenané bučiačik obyčajný euroázijský, bučiak veľký euroázijský, bocian biely, kaňa sivá euroázijská, hrdlička poľná európska, hrdlička euroázijská, fúzatka trstinová, trsteniarik obyčajný a ďalšie. Veľmi vzácna je beluša malá starosvetská, ktorá pravdepodobne v Trebeľovciach hniezdi spolu s volavkami. Z cicavcov sú najrozšírenejšie svine divé, jelene, srny a líšky. Bohatosť živočíšnych druhov vytvára vynikajúce podmienky pre poľovníctvo a rybárstvo. Volavčia kolónia |