Z histórie obce Trebeľovce a jej častí
Prvá písomná zmienka o Trebeľovciach pochádza z donačnej listiny kráľa Belu IV. z 10. januára 1246. Je to opis fiľakovského panstva, z ktorého ilustratívne vyberáme: "...ďalej pozemok Ižép a Pilis, spoločná hranica s pozemkami Erazmusa z rodu Zachovcov, hranica Piliša a Bábi, ktorá je Primuseho, vedľa pozemku župana Baldvina k prvému hraničnému znaku, kde končí. Pozemok Bábiho začína pri potoku Bábi kde sú dva hraničné znaky, susedom je pozemok Purbusloa, ktorý tiež nazývajú Bábi / BABA / s početnými znakmi pokračuje s pozemkom Pilisa a Labsdana, hraničí s Trebeľovcami / TREBEDID / potom Sebenis a ich rodina Kováči, nakoniec s pozemkami synov Icovia, ktoré nazývajú Bábi /BABA/... Mnohé tu uvedené historické názvy sa používajú až do súčasnosti.Spominaný názov obce Trebeľovce ako TREBEDID z roku 1246 etymologicky je slovanského pôvodu od slova "trebiti" - čistí, ničí, zrejme išlo o rúbanisko v lese, respektívne zo slovanského"trebeš", čo znamenalo vysekané miesto. Ďalší odvodzujú názov od slovanského osobného mena ,,Třebiděd " s neskorším maďarským pomenovaním. Obec v roku 1279 má názov TERBEDIED. V pápežskej desiatke z roku 1323-37 sa uvádza už ako farnosť. V rokoch 1405-1409 boli zemepánmi rodina Kovácsi vlastniaca aj Fiľakovské Kováče. V roku 1423 sa obec uvádza ako TERBEDED al MULYAD. Poddanská roľnícka dedina patrila rodine Lossonczyovcov a ako THERBELED bola súčasťou hradného panstva Divín. V roku 1467 nachádzame v zachovalých súpisoch už obec rozdelenú na Horné Trebeľovce /FELSEW TERBEWLED/a Dolné Trebeľovce / ALSO TREBEWLED /. V roku 1469 obce daroval kráľ Michalovi Országhovi, ktorý bol krajinským hodnostárom. Jeho manželka bola dcérou Štefana Rozgonya a ich dcéra Ilona sa stala manželkou Jána Jiskru z Brandýsa , známeho z bitky pri Lučenci.Országh bol v roku 1467 veliteľom kráľovských vojsk, vlastnil hrady a panstvá Čachtice, Szécsényi a Hollókö. Zomrel v roku 1484. Trebeľovce neskôr patrili drobným feudálom. Zemepánom Dolných Trebeľoviec v polovici 16.storočia bol František Ragyótzy. Horné Trebeľovce vlastnili vdova po Františkovi Meleghovi,Matej Lapószéry, Žigmund Csalomay a Gašpar Kalonday. B Á B A / v súčasnosti Horná Bába a Dolná Bába / L Á Z A - LAAZ / maďarsky Lázi, v súčasnosti miestna časť Trebeľoviec / M U Ľ K A - MULYADKA / v súčasnosti miestna časť Trebeľoviec / VÝBER Z KRONIKY OBCE " Podľa záznamov cirkevnej kroniky si veriaci v obci zadovážili zvon do miestneho kostola v roku 1262. Zvon vážil 450 kg .Celá obec bola pustatinou s 208 obyvateľmi a kostolom zasvätenom sv. Alžbete. Z tohto pochádza i názov obce nachádzajúcej sa niekde medzi Dolnou a Hornou Bábou - dedina svätej Alžbety - Szenterzsébetfalva. Táto obec patrila fiľakovskému hradnému pánovi. Hradný pán Filkur počas tatárskych vpádov predával ľudské mäso a preto mu majetok zhabali a darovali synovi kráľovského komorníka grófa Moria za jeho verné služby. Obec Szenterzsébetfalva bola pri nájazde Turkov v roku 1550 vypálená a zničená ... " " Chotár Lázy kedysi siahal až na druhú stranu hradskej z Lučenca do Fiľakova. Neďaleko od mosta Durinda za starodávnych čias bol kláštor s mníchmi. V rokoch tureckého vpádu bol kláštor zničený. Mnísi zmizli zanechávajúc po sebe ohromné bohatstvo, ktoré zakopali pod vrchom Šáfy. Od toho času tu už našli mnoho cenných vecí. Doteraz sa však nepodarilo nájsť pivnicu mníchov do ktorej skryli svoje bohatstvo. Podľa povesti, po odchode Turkov istý pastier pásol kone na stráni Šáfy smerom na Fiľakovské Kováče, keď sa mu zjavil zarastený mních a chcel ho doviesť k miestu ohromného bohatstva. Jednoduchý pastier ho považoval za neblahé zjavenie a z miesta ušiel. V rokoch 1915-1917 Pál Cipcer, občan Lázy na stráni smerom na Ipeľ našiel zlatý peniaz a kľúč od pivnice ... " " Susedná obec Muľka existovala už počas tureckých vpádov. V roku 1552 pozostávala z 9 domov a turecký sultán Sulejman ju da - roval svojmu garbiarovi Muladovi za jeho vernosť a zásluhy ... " " Voľakedy vlastnili celé Trebeľovce traja zemepáni. celý rad Benyiczkovcov už od založenia obce. Arpád Benyiczky mal svoj kaštieľ pri ceste, čo vedie smerom na Lázu asi 100 metrov od terajšieho (starého kultúrneho domu). Teraz tam bývajú Belányiovci a Nôtovci. Tento kaštieľ bol v rokoch 1917-1918 zbúraný. Bola to budova 18 metrov dlhá a 12 metrov široká, uprostred rozdelená chodbou. Benyiczky celý svoj majetok v Trebeľovciach predal Hermanovi Wohlovi. V strede dediny, kde teraz bývajú Takáčovci a Bahledovci, mal svoj kaštieľ druhý zemepán Magyar Nétusz. Na mieste terajšieho (starého) kultúrneho domu býval zemepán Jakabfalvy. Lázu vlastnil Benyiczky Gyula, ktorý bol otcom Arpáda. Na Láze mal dva kaštiele. V jednom bývali prípadní hostia a v druhom býval on sám. K tomuto kaštieľu patril nádherný park s cudzokrajnými stromami. Uprostred tohoto pozemského raja – ako ho nazýval sám zemepán - bol rybník. Od rybníka asi na 60 metrov bolo miesto, kde sa chodil zemepán so svojimi hosťami zabávať nešetriac pritom peniazmi ... "
Kúria Arpáda Benyiczkého na Láze " Byty obyvateľov boli úplne nezdravé. Bíreši bývali zväčša v deputátnickych domkoch nezdravých a vlhkých. Deputátnik s celou i viacčlenou rodinou obýval jednu izbu a kuchyňu mal spoločnú s ďalšou rodinou. Vtedy sa pokúsili deputátnici obmäkčiť srdce veľkostatkára a vickrát žiadali o pridelenie pozemkov na výstavbu zdravších domov. Táto ich žiadosť bola odmietnutá týmto výrokom: " Pred mojim kaštieľom nebudú stáť žiadne domky deputátnikov ani iných obyvateľov " . Táto otázka bola vyriešená až v roku 1955, keď nariadením umožnili vymerať 20 uchádzačom stavebné pozemky po 8 árov na parcele pred bývalým kaštieľom ... "
Kaštieľ Aladára Wohla v Trebeľovciach " Bárdoš Imre, obyvateľ z Trebeľoviec si robil podrobné záznamy svojho hospodárenia na prelome storočí. Výpisy udávajú nasledovné údaje: Rok - Príjem : 1894 - 106 forintov, 4 krajciare 1895 - 144 forintov, 25 krajciarov 1896 - 74 forintov, 69 krajciarov 1898 - 133 forintov, 24 krajciarov 1900 - 90 forintov, 40 krajciarov 1902 - 120 forintov, 15 krajciarov Ceny pritom boli značné. Kravu s teľaťom kúpil za 95 forintov, 3 prasce za 25 forintov, 1 kabát stál 3 forinty, nohavice 2 forinty ... " " Po vzniku Československej republiky veľkostatkári v našej obci zamestnávali 30 deputátnikov a 20 poľnohospodárskych robotníkov. Denný zárobok poľnohospodárskeho robotníka bol 8 Kčs a pracovná doba trvala 12-13 hodín. Deputátnici dostávali na štvrťrok 60 Kčs a deputát obilia. Tento im však nikdy nekryl spotrebu a tak koncom štvrťroka museli múku pre rodinu u veľkostatkára kupovať. Tieto údaje sú od Jozefa Graczu, bývalého bíreša u Aladára Wohla. Ceny tovaru boli v tom čase : 1 pár čižiem 14 korún, 1 oblek 30 korún... .V lete roku 1925 poľnohospodársky robotníci zamestnaní u Aladára Wohla vstúpili počas žatevných a mlatebných prác do štrajku za zvýšenie miezd. Štrajk bol riadený a organizovaný komunistami z Trebeľoviec. Komunistická organizácia vznikla v Trebeľovciach podľa vyjadrenia jej vtedajšieho predsedu Benyusa Sándora v roku 1921. Mala 13 organizovaných členov a jej činnosť spočívala v agitácii medzi občanmi pred voľbami a tak vo voľbách získala väčšinu a starostom sa stal práve Benyus Sándor, ktorý vykonával funkciu v rokoch 1924-1931... " " Prvá svetová vojna si aj z našej obci vyžiadala svoje obete. Na jej frontoch padli Varga János, Farkas Józef, Nagy Józef. Vo svojom dome pri výbuchu granátu zahynuli Molnárová Gizela, súrodenci Csomorovci, Csomor György prišiel o nohu a Biková Etela bola ťažko ranená... " " Druhá svetová vojna už hlbšie zasiahla do života pokojne žijúcich rodín. Na jej bojiskách padli alebo zostali nezvestnými Takács István, Bolyos Lajos, Surányi Pál, Kuzma András, Telek Pál, Bika Lajos, Hrdina Mihályi, Hruška Jozef, Ozgyányi Mihályi a Serfözö Pál ... " " Údolie medzi Trebeľovcami a Dolnou Bábou bolo silnou pozíciou brániacich sa nemeckých vojsk. V dedine bolo približne 200 nemeckých vojakov. Celé údolie Ipľa bolo obsadené ťažkými a ľahkými guľometmi. Sovietska armáda postupovala smerom od Rátky a Fiľakova na Hornú a Dolnú Bábu. Boje v údolí trvali štyri dni. Nemecké vojská dostali správu, že ich vojská ustupujú smerom od Veľkej nad Ipľom. Na základe tejto správy nemecké vojsko opustilo obec smerom na Rapovce. Pred odchodom vyhodili do povetria vežu kostola, most v strede dediny cez potok Báby. Výbuchom boli poš- kodené štyri domy. Jednotky Sovietskej armády v počte 200 vojakov obsadili obec 1.1.1945 o 00.30 hodine. V oslobodzovacích bojoch padlo 10 sovietskych vojakov. Ďalších 20 sovietskych vojakov padlo v bojoch pri Mikušovciach. Všetci títo padlí vojaci boli pochovaní v spoločnom hrobe pri kostole v Trebeľovciach . Neskôr boli telesné pozostatky sovietskych vojakov prevezené na cintorín do Zvolena..." " Život po oslobodení bol čím ďalej tým lepší. Slobodný vietor zahojil rany, ktoré zanechala ukrutná vojna. Po udalostiach vo februári 1948 vedenie v obci prevzali Miestne národné výbory. V okolitých dedinách bola sociálizácia dediny v plnom prúde, ale naši poľnohospodári nechápali dôležitosť poľnohospodárskej veľko- výroby a tak i v roku 1955 ostali súkromne hospodáriacimi roľníkmi. Najväčšie problémy boli na Láze a Dolnej Bábe, kde hospodárili tí, ktorí prebrali majetok po Aladárovi Wohlovi a Imrichovi Herczogovi..." " Čo má prísť - príde. Toto staré porekadlo sa vzťahuje aj na založenie prvého družstva. Vzniklo v časti Láza v roku 1957 a jeho prvým predsedom bol Štefan Nôta. Bolo to menšinové družstvo, lebo do spoločného hospodárenia sa nezapojili všetci roľníci... " " Po dlhoročnej agitácii sa podarilo založiť družstvo aj v samotnej obci Trebeľovce a to v auguste 1958. Prvým predsedom bol Nagy Béla, ktorý bol zároveň aj agronómom. Družstvo obrábalo okolo 100 hektárov pôdy. Na konci roku bolo členom vyplatené na pracovnú jednotku 7 Kčs. Toto menšinové družstvo si hneď v prvom roku hospodárenia zakúpilo prvý traktor Zetor 25 A ... " " Koncom roku 1960 sa na základe dobrých skúseností spojili obe menšinové družstvá a založili spoločné JRD Trebeľovce. Na začiatku hospodárenia mali 16 kusov kráv a 25 kusov ošípaných. Koncom roka mali už v spoločnom chove 430 kusov ošípaných a 405 kusov hovädzieho dobytka. Okrem toho mali aj 200 kusov oviec. Na pracovnú jednotku bolo vyplatených 12 Kčs ... " " Dňa 20.3.1961 bolo poštátnených 175 hektárov pôdy na Dolnej Bábe. Roľníci začali pracovať na Štátnom majetku Fiľakovo, hospodárstvo Egreš ... " " V roku 1959 bola prevedená elektrifikácia samotnej obce Trebeľovce. Na Láze bola elektrina zavedená už za I. Československej republiky. Zároveň bol vybudovaný aj miestny rozhlas. Petrolejky boli odložené, takisto aj bubon na zverejňovanie správ ... " " Telefonizácia bola prevedená v roku 1960. V tomto roku bol v obci i prvý televízny prijímač, ktorý si zakúpil občan Štefan Radu ... " " V roku 1957 Bábanský potok zaplavil celé údolie. V dedine pri potoku tiekla metrová voda, ktorá zaplavila obytné domy. Voda odniesla i včely Göröcsa Bélu. Povodne sa opakovali aj v roku 1960, kedy vody Bábanského potoka a rieky Ipeľ zaplavili okolité lúky a ornú pôdu. Len pre JRD vznikla škoda 200.000 ,- Kčs. V roku 1961 začali budovať hrádze na rieke Ipeľ. Táto úprava zabrala okolo 100 hektárov pôdy, z toho bolo 50 hektárov ornej pôdy ... " " Tunajšie JRD malo ako prvé v okrese Lučenec vysokoškolsky vzdelaného agronóma. Bol ním Ing.Ladislav Podlipný, ktorého prvým skutkom bola rekonštrukcia ovocného sadu na vrchu Šáfy. Namiesto starých stromov bolo vysadených 460 mladých stromčekov ..." Táto kapitola bola zostavená zo zápisov kroniky obce bez toho aby bola podložená faktografickými údajmi z archívnych záznamov a hodnotenia udalostí zodpovedajú dobe v ktorej bola písaná. |
